Berlínska bezpečnostná konferencia

 29. – 30. novembra 2023, Berlín, Nemecko

Tohtoročná téma bola zameraná na posilnenie odhodlania a odolnosti v Európe a NATO.

(Krátka tlačová informácia)

Na konferencii bolo zdôraznené, že vojna je späť v Európe od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, a NATO, najmä po summite vo Vilniuse, sa sústreďuje na posilnenie svojich bojaschopných síl a zároveň posilňuje svoju obranu a odstrašenie. EÚ by tiež mala posilniť svoje obranné schopnosti, aby posilnila európsky pilier v NATO. V tejto súvislosti sa poznamenalo, že za posledné dva roky EÚ dosiahla viac, ako si ktokoľvek myslel pred vojnou, a je na ceste stať sa strategickým geopolitickým aktérom.

V panelovej diskusii sa venovala pozornosť bezpečnostným dôsledkom zmeny klímy na transatlantickú bezpečnosť. Finančné dôsledky zmeny klímy hlboko ovplyvňujú celú spoločnosť. V oblasti obrany bola prezentovaná úloha NATO, ktoré sa v tomto smere má ambície sa stať vedúcou organizáciou. Najmä po summite vo Vilniuse, na ktorom NATO zverejnilo svoj Akčný plán pre zmenu klímy, sa Aliancia snaží, aby udržateľné ozbrojené sily boli schopné reagovať na rôzne prostredia a zároveň zmenšovať svoju vlastnú environmentálnu stopu.

Prítomní delegáti upozornili, že ozbrojené sily sa čoraz častejšie stretávajú s prírodnými katastrofami bez toho, aby boli riadne vycvičené a vybavené. To má tiež negatívny vplyv na nábor a udržanie personálu. Preto je nevyhnutné mať špecializované sily schopné reagovať na vznikajúce hrozby a výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy. V tejto súvislosti by transatlantická komunita mala preskúmať alternatívy. Austrália napríklad zriaďuje svoje záložné sily ako špecializované na riešenie environmentálnych rizík. EÚ by mohla tiež vybudovať takúto silu, akýsi „Frontex“ pre klimatické zmeny. Talianski karabinieri predstavili novú iniciatívu týkajúcu sa centra excelentnosti v oblasti klimatických zmien.

Delegáti konferencie zdôraznili potrebu budovania ozbrojených síl pre budúcnosť prostredníctvom zlepšenia ich operačnej pripravenosti, zlepšením systému záloh a preskúmaním možností rôznych iniciatív, ako je budovanie vojenského schengenského priestoru.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius a holandská ministerka obrany Kajsa Ollongren uviedli, že podpora Ukrajine bude poskytovaná tak dlho, ako to bude potrebné. Dôležité je tiež posilniť európsky pilier v NATO a prostredníctvom synergií zlepšiť interoperabilitu. Netreba zabúdať ani na to, že svet čelí mnohým výzvam – nielen vojne na Ukrajine – ale aj situácii na západnom Balkáne, na Kaukaze, v Saheli (Afrika) a na Blízkom východe. Minister Pistorius tiež uviedol, že je tu dôležitá otázka týkajúca sa personálu, ktorá je nevyhnutná na to, aby sa z ozbrojených síl opäť stalo atraktívne pracovisko.

Charles Fries v mene Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) predstavil rôzne vývojové trendy, ku ktorým došlo v oblasti európskej bezpečnosti a obrany, ako je strategický kompas, EUMAM, posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) a Sily rýchleho nasadenia (RDC).

Diskusie pokračovali zameraním sa na Ukrajinu, plánovanie spôsobilostí, hybridné hrozby, situáciu v priestore Indo - Pacifiku a dôležitosť odolnosti ozbrojených síl vybavovaním špičkovými spôsobilosťami, vďaka ktorým sú interoperabilné a vzájomne zameniteľné.

Pripravil: Eduard Csonga